Pozreli sme sa na pripravované reformy dôchodkov: Zmení sa zastropovanie dôchodkov?

0
217
Dôchodky na Slovensku sú dlhodobou diskutovanou témou. Foto: Pixabay

Zdroj: Podcast RTVS/ Z prvej ruky

Kedy pôjdeme do dôchodku? To je otázka, ktorú si nekladie len bežný človek, ale v poslednom období aj naše vlády. Predchádzajúca vláda zastropovala vek odchodu do dôchodku, ale aktuálna vláda prichádza s vlastným riešením. Nemusel by byť dôchodkový strop, ale po 40-tich rokoch práce by sme mohli ísť oddychovať. Navyše by nám mohli naše vlastné deti prispieť zo svojho. Je takéto riešenie však reálne? Čo by to urobilo s rozpočtom Sociálnej poisťovne? A ako by sa to prejavilo na výške dôchodkov?

Ján Šebo, odborník na dôchodky z UMB v Banskej Bystrici v podcaste RTVS uviedol, že je názoru, že nastavenie dôchodkového systému treba meniť veľmi rýchlo. „Minulý rok sa do dôchodkového systému dostali tak destabilizujúce prvky, že mnoho ľudí pochybuje, že môžu mať nejaké legitímne očakávania ohľadom výšky dôchodkov. Reforma by však mala byť komplexná tak, aby vydržala aspoň niekoľko desaťročí,“ vysvetlil.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak už má určitú predstavu, ako by reforma mala vyzerať. „Mala by byť garantovaná možnosť, že po odpracovaní určitého počtu rokov, zatiaľ to vychádza na 40, by mal každý nárok na odchod do dôchodku. Zastropovanie dôchodkov na základe fixného veku pre všetkých sa zmení na individuálny dôchodkový strop. Keď niekto pracuje manuálne celý život, naozaj od neho ťažko chcieť, aby ešte po 40tich rokoch ďalšie roky pracoval. Keď niekto naopak investuje do svojho vzdelania, a študuje do tých 23 rokov, tak by išiel do dôchodku v 63 rokoch.“

„Keď sme tento prepočet robili ako výskumný tím SAV, Univerzity Komenského, Univerzity Mateja Bela, tak sme zistili, že ak by platilo tých 40 rokov, tak polovica by dokázala odpracovať tých 40 rokov v 62 rokoch aj 8 až 10 mesiacoch. Určite 25% ľudí by išlo do dôchodku aj neskôr ako v tom veku 64 rokov, ktorý je stanovený teraz. A časť ľudí, 10 až 15% ľudí, ktorí majú problém so vzdelaním a zamestnaním, by tento vek dosiahli až po 77 rokoch. Ťažko je potom niekomu vysvetľovať, prečo môže ísť niekto do dôchodku v 62 rokoch, a niekto až v 77,“ poukázal na nedostatky tohto nápadu Ján Šebo.

Odborník na dôchodky z UMB v Banskej Bystrici skôr poukazuje na NDC schému, ktorá už funguje vo viacerých krajinách, napríklad v Švédsku. NDC schéma predpokladá, že máte nejaký virtuálny účet, kde si platíte poistné. V našom prípade by ho Sociálna poisťovňa virtuálne zhodnocovala o nejaký makroekonomický ukazovateľ. Povedzme, že to je objem vybraného poistného, ak z roka na roku vzrástol objem vybraného poistného o 10%, tak vami zaplatené poistné sa v daný rok zhodnotí o 10%. Naopak, ak klesá objem vybratého poistného, čiže Sociálna poisťovňa bohužiaľ dostane menej vybratého poistného, tak Vám sa znehodnotia tie prostriedky, čiže niečo ako v 2.pilieri. Vy vidíte každý rok hodnotu svojho účtu. Povedzme, že sa rozhodnete v nejakej 62, že tam mám virtuálne nasporených 100 tisíc eur a chcem ísť do dôchodku. Sociálna poisťovňa si sadne a povie si, že 62-roční sa v priemere dožívajú 18 rokov. Tak Vám rozpočíta 100 tisíc na 18 rokov, a toto si môžete ročne vybrať, vyjde vám mesačný dôchodok. O rok Vám ich Sociálna poisťovňa opäť zhodnotí a prehodnotí dôchodok.

„Malo by tam existovať nejaké minimum, že minimálne musíš si toľko rokov prispievať, alebo takýto minimálny vek musíš mať, alebo minimálne takúto životnú úroveň musíš dosiahnuť,“ zdôraznil Šebo.

Druhý nápad reformy dôchodkov na Slovensku

Foto: Pixabay

Milan Krajniak už viackrát hovoril o nápade zaviesť do dôchodkovému systému tzv. rodičovský bonus. V praxi by tak pracujúce deti mohli aktívne prispievať na dôchodkové dávky svojich rodičov. Odvody by sa však podľa Milana Krajniaka pracujúcim deťom nemali automaticky zvyšovať, na dôchodky rodičov by išla iba časť zaplatených odvodov, a bolo by to možné financovať aj cez európske zdroje v rámci Plánu obnovy.

„Z balíčka 2,9 miliardy vieme kompletne celú reformu odfinancovať na 3 roky, my navrhujeme, že si v treťom roku vieme sadnúť, a dohodnúť sa a prepočítať, aký efekt to malo, a upraviť tie sadzby, aby boli reálne v tom štvrtok roku fungovania reformy podľa vývoja ekonomiky. Veríme tomu, že keď ten daňový odvodový a dôchodkový systém bude férový voči ľuďom, tak ľudia budú aj menej podvádzať, pretože si povedia že to je fér, a možno v skutočnosti vyberieme ešte viac,“ priblížil minister práce.

Ján Šebo to však nevidí reálne. „Toto nie je skutočne refoma, toto je komplikovane byrokratický náročný systém, ako realizovať politický populizmus v dôchodkovom systéme. Z ekonomického hľadiska na to zdroje nemáme, takže je to len falošný sľub. No vidím v tom aj druhý, nebezpečnejší dôvod. Do individuálneho systému, kde JA si platím poistné a MNE sa vypočítava dávka, ideme zrazu vnášať vzťah rodič-dieťa. Ideme benefitovať vzťah dôchodca-dospelé dieťa. Tak rozhádame spoločnosť. Čo ak rodič má deti, sú v zahraničí a nemôže tak prispievať? Toto vyvolá také nepokoje v spoločnosti, že si neviem predstaviť, že by to za to stálo,“ uvádza odborník Ján Šebo.

Detaily tejto reformy by mali prísť do novembra, ako to avizoval minister práce Milan Krajniak.