Zdroj: Podcast RTVS/ Z prvej ruky
Dlhy nemocníc sú dlho diskutovanou témou. Tejto téme sa venoval aj nedávny podcast RTVS „Z prvej ruky“. Na tému diskutovalo viacero odborníkov, napríklad šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, či predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.
Posledné oddlžovanie neprinieslo predpokladaný efekt a rast dlhov sa nepodarilo zastaviť, naopak pribudli aj ďalšie nemocnice, ktoré dovtedy dlh nemali. Nemocnice podľa Ministerstva zdravotníctva vlani dosiahli stratu 177 miliónov €. Rezort pripravuje nejaké zmeny, ale s novým návrhom prichádza aj SaS – zavedenie dlhovej brzdy nemocníc. Riaditelia, ktorí by naďalej zadlžovali nemocnice, by mohli prísť o odmeny a napokon až o miesto.
Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska povedal: „Dôvodov, prečo tu dlhy v zdravotníctve sú, je mnoho. Obrovskú zodpovednosť za tento stav nesie Ministerstvo zdravotníctva, Národná rada SR a vláda SR za posledných 20 rokov. Prijímaný štátny rozpočet vôbec nekorešponduje s objemom finančných prostriedkov, ktoré sú pridelené zdravotníctvu.“
Šéf Asociácie nemocníc taktiež spomenul, že sa neprijali žiadne systémové opatrenia z hľadiska štátnych nemocníc. „ My sme už pred 10 rokmi argumentovali, že tieto nemocnice by mali mať jednotný ekonomický systém, jednotný nemocničný informačný systém, aby sa dali robiť porovnania počtu zamestnancov, výkonov,“ dodal Marián Petko.
K problematike sa vyjadril aj predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. „Okrem toho, že peňazí v zdravotníctve nie je toľko, aké výsledky očakávame, je tu druhá dôležitá vec, a to, že aj tých málo peňazí, ktoré máme sú zle prerozdelené.“
Najväčší podiel dlhu, a to až 40% je voči verejným financiám. Najviac nemocnice dlhujú sociálnej poisťovni, ďalej nejakú časť daňovým úradom a zdravotným poisťovniam, po štvrtine dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu.
Sociálna poisťovňa však už v blízkej dobe začne vymáhať peniaze od neplatičov. 104 menších zdravotníckych zariadení si platí svoje povinnosti voči sociálnej poisťovni zodpovedne už teraz, lebo sa boja, že budú exekuovaní.
Minister zdravotníctva Krajči hovorí, že riaditelia si zvykli zadlžovať nemocnice, a neboli schopní vyjednávať napríklad zo Zdravotnými poisťovňami. Manažéri si zvykli nebyť dostatočne tvrdí voči ZP. Nároky obyvateľstva sa zvyšujú, chronické choroby narastajú, možno budeme musieť zaviesť aktívnu spoluúčasť jedincov na liečbe.
Je teda nápad SaS o zatiahnutí dlhovej brzdy riešením?
Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva tvrdí, že pre efektívne zavedenie dlhovej brzdy je nutné rozpliesť chobotnice biznisov, čo sa podľa nej v niektorých nemocniciach už aj darí.
„Keby som si robil capuccino, a navrchu posypal škoricu, dlhová brzda pre mňa je zatiaľ tá škorica navrchu. Najprv sa musia zmeniť väčšie veci, napríklad riadenie štátnych nemocníc. Zadlžovanie by sa týmto krokom určite nezastavilo, možno by sa trochu spomalilo, ale určite sa nezastaví,“ povedal na tému dlhovej brzdy Marián Petko.