Zdroj: TASR, Vláda SR
Prežívame neľahké časy, v ktorých musíme držať spolu. Pomocnú ruku podáva aj štát, avšak mnohým sa napriek tomu opatrenia, ktorými štát momentálne pomáha, nezdajú dostatočné.
Opatrenia, ktorými štát pomáha firmám, zamestnancom a SZČO môžeme rozdeliť do viacerých kategórií. Finančné príspevky od štátu v tzv. prvej pomoci mali slúžiť na udržanie pracovného miesta pre zamestnávateľov, ktorí mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti. Druhý príspevok by mal slúžiť na udržanie pracovného miesta pre zamestnávateľov, ktorí nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti, ale pokles ich tržieb sa znížil minimálne o 20%. Neskôr vláda schválila aj tretiu sociálnu pomoc, tzv. kurzarbeit. Táto pomoc zo strany štátu spočíva v poskytovaní príspevku pre zamestnávateľov zasiahnutých mimoriadnou situáciou, a to na úhradu časti mzdových nákladov ich zamestnancov. SZČO však môžu požiadať aj o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti v nadväznosti na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku.
Ďalšie opatrenie, ktorým sa štát snaží pomôcť, je odklad odvodov. Z dôvodu pandémie sa odkladá platenie poistného za mesiac marec 2020, ak došlo k poklesu čistého obratu zamestnávateľov alebo podnikateľských príjmov SZČO. Odklad splatnosti poistného sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac.
Ministerstvo financií spoločne s finančnou správou taktiež prijali opatrenie, že všetky právnické a fyzické osoby môžu podať daňové priznanie k dani z príjmov až do 30.6.2020 bez toho, aby im hrozila sankcia. Do tohto dátumu je potrebné daň aj zaplatiť.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak uviedol, že štát k minulému štvrtku poslal 44 189 žiadateľom celkovo 31,8 milióna €. Ministerstvo spolu eviduje 85 695 žiadostí, spracovaných už bolo 61 699. „Keď urobíme súhrn aj ďalších opatrení, ktorými pomáhame ľuďom v našom rezorte, tak k dnešnému dňu sme už celkovo pomohli 454.713 prijímateľom pomoci a celková suma sa vyšplhala na 106,34 milióna eur,“ povedal Krajniak.
Minister práce hovorí, že Slovensko je na tom z hľadiska vyplácania pomoci počas koronakrízy lepšie ako okolité štáty, akými sú napríklad Maďarsko či Česká republika. Verí, že vyplácanie pomoci v máji bude rýchlejšie, lebo zamestnávatelia, ktorí o pomoc požiadali, nebudú musieť nanovo podávať žiadosti, ale už len výkazy.
„Naša pomoc je primeraná v rámci stredoeurópskeho meradla aj primerane rýchlo vyplácaná. Aj keď chápem, že každý podnikateľ by bol v tejto situácii radšej, keby mu prišli peniaze na účet skôr. Viem však, že teraz v máji to bude minimálne o týždeň kratšia lehota, ako to bolo doteraz,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ľudia sa napriek týmto prijatým opatreniam búria. Uvádzajú, že pomoc je nedostatočná a pomalá. V súvislosti s tým vznikajú aj rôzne petície, napríklad občianske združenie Moje Slovensko vyhlásilo petíciu na pomoc matkám. Petíciu môžete nájsť na stránke www.pomocmatkam.sk
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR ocenila prijaté opatrenia, ale odporúča, aby bol administratívny proces žiadostí o pomoc čo najjednoduchší. „Prvé týždne účinnosti opatrenia ukázali veľa chybných žiadostí a subjekty majú problém aj s vykazovaním. Taktiež to vytvára neprimeranú záťaž na administratívnych zamestnancov spracovávajúcich žiadosti,“ podotkla KOZ SR.
„V Česku majú 80 % chybovosť žiadostí, na Slovensku je to hlboko pod 50 %,“ upozornil Krajniak s tým, že aj žiadosti mali menej strán ako v iných krajinách.
Vo štvrtok má oficiálne prvýkrát od nástupu novej vlády Igora Matoviča rokovať Hospodárska a sociálna rada SR. Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov majú na tripartite prerokovať ekonomické opatrenia spojené so súčasnou krízou v dôsledku nového koronavírusu.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhuje, aby tripartita odporučila vláde schválenie finančných kompenzačných mechanizmov pre obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou miest a obcí, rovnako aj ich príspevkovým organizáciám. Rovnako medzi oprávnené subjekty, ktoré sa budú môcť uchádzať o kompenzáciu spôsobenú stratami z nájmu, by mali byť zaradené aj organizácie zriadené mestami a obcami, ktoré reálne vykonávajú správu a prenájom nehnuteľností vo vlastníctve miest a obcí.
