Zdroj: TASR, Tlačový odbor MINV
Dnes, 4. júna 2020 si pripomíname 100. výročie od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá ako jedna z parížskych mierových zmlúv pomohla nastoliť po prvej svetovej vojne mier v Európe. Táto zmluva definitívne medzinárodnoprávne uzavrela uhorskú minulosť a prijala povojnové teritoriálne usporiadanie medzi Maďarskom a jeho susedmi, vrátane vtedajšieho Československa. Maďarsku táto zmluva určila nové hranice.
Pre Maďarsko to bola ťažká rana. Jeho snaha zachrániť celistvosť uhorského štát sa nepodarila, v deň podpísania zmluvy tak vyhlásili v Maďarsku štátny smútok a zástavy boli spustené na pol žrde. Pôvodné územie uhorského štátu sa zmenšilo o 72 percent a o dve tretiny pôvodného obyvateľstva – v Maďarsku zostalo 7 miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska.
Dokument v roku 1920 za Československý národ podpísal vtedajší minister zahraničných vecí Edvard Beneš a splnomocnený minister Štefan Osuský. Ten sa po podpise zmluvy v tom čase vyjadril: „Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon moje meno podpísal, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné.“
Názory a postoje na túto tému sa líšia, pre Maďarov ostáva táto vec stála živá a bolestivá. S týmto stavom sa nezmierili, o čom svedčí aj ustanovenie pamätného dňa 4. júna v roku 2010 ako Deň národnej spolupatričnosti. Rovnako aj na sté výročie tejto udalosti prichádza Strana maďarskej komunity na Slovensku s požiadavkami na súčasnú vládu. Predsedovi Igorovi Matovičovi odovzdali Memorandum maďarskej komunity, v ktorom žiadajú napríklad o uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska, či o „jednu, slobodnú, konštitucionálnu vlasť a v nej slobodu, rovnosť a braterstvo národov!“, ako doslova stojí v Memorande.
Súčasný minister zahraničných vecí Ivan Korčok si však myslí, že Trianon sa nesmie stať balvanom, ktorý by bránil Slovákom a Maďarom pozerať sa do budúcnosti. Vyjadril sa tak v Budapešti na svojej prvej oficiálnej návšteve Maďarska, kde sa stretol s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom, s ktorým otvorene rozprávali o Trianone.
„Vidíme tento historický miľník odlišne, sú to tie isté dejiny, ale žijeme ich odlišným spôsobom. Čo nás nemusí zjednocovať, nás nesmie rozdeliť. Tak treba vnímať aj iniciatívu Igora Matoviča, ktorý pozval predstaviteľov maďarskej komunity na Slovensku, aby sme sa stretli v predvečer tohto výročia. Je to podľa mňa silný signál empatie, ktorú aj my očakávame od Maďarska,“ zdôraznil Ivan Korčok.
Korčok vyjadril názor, že Európa, Slováci či Maďari, všetci v Európe majú zložitú históriu a zložité zážitky z tejto histórie. To, čo je podľa jeho slov pre jedných porážka, je pre iných víťazstvo. To, čo je pre jedných trauma, pre iných je to začiatok slobody. Nech už sú názory oboch krajín a zástupcov na historický míľnik akékoľvek, 100. výročie od trianonskej mierovej zmluvy je veľkou udalosťou. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom odboru správy štátnych hraníc a štátnych archívov organizuje vedeckú konferenciu a výstavu k 100. výročiu Trianonskej mierovej zmluvy.
Z dôvodu koronavírusu bol pôvodný termín konferencie a výstavy z mája preložený na september. Vedecká konferencia „Trianon v dokumentoch“ sa tak uskutoční v termíne 9.-10. september 2020 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Slávnostné otvorenie výstavy „Trianon v dokumentoch – Storočná história hraníc Slovenska“ sa uskutoční 9. septembra 2020 vo výstavných priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Výstava bude sprístupnená verejnosti do 12. októbra 2020.