Zdroj: UHP/Duševné zdravie a verejné financie
Nielen choroby ako chrípka, rakovina či v súčasnosti koronavírus trápia slovenský národ. Vážnym problémom sú aj duševné choroby, ktorým sa napriek ich vážnosti nevenuje dostatočná pozornosť. Revízia výdavkov na zdravotníctvo 2019 vyhodnotila podporu duševného zdravia a liečbu duševných porúch ako prioritu v dlhodobých investíciách v zdravotníctve.
V zahraničí je vyššia šanca, že sa u človeka aspoň raz za život rozvinie nejaká duševná porucha, ako že dostane rakovinu. Duševné choroby zaťažujú v prieme viac populácie ako kardiovaskulárne a onkologické ochorenia dokopy. Na duševné poruchy je síce nižšia úmrtnosť, no kvalita života ľudí s týmito duševnými poruchami je značne ovplyvnená.
Duševné poruchy výrazne predražujú zdravotný a sociálny systém a znižujú výkonnosť ekonomiky. Vyše polovica ľudí s poruchou je v produktívnom veku. Ľudia s duševnými poruchami vo výrazne vyššej miere trpia fyzickými ochoreniami, ktoré vedú k odvrátiteľným úmrtiam. V roku 2017 trpel každý deviaty obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami1 , najmä úzkostnými poruchami.
Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie výrazne zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami. Tento typ starostlivosti tvorí len niečo vyše 3 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, kým priemer rozvinutých krajín je 6 – 7 %. Zdravotno-sociálna starostlivosť je nedostatočná, málo dostupná a často dokonca nevhodná.
Je preto viac ako potrebné starať sa dostatočne a kvalitne o duševné zdravie. Podpora duševného zdravia obyvateľstva všeobecne prináša výrazné benefity pre spoločnosť a úspory tým, že znižuje výskyt fyzických ochorení. Zároveň zvyšuje vzdelanosť, pretože ľudia s depresiou majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že nedokončia druhý stupeň základnej školy (OECD, 2018).
Podpora mentálneho zdravia
Podpora mentálneho zdravia taktiež zvyšuje aj zamestnanosť a produktivitu. Záťaž, ktorá je vytváraná na rodiny je oveľa menšia v prípade, že sa v rodine nevyskytuje mentálna porucha, čím sa zvyšuje šanca stability rodiny v dnešnej dobe rozvodov. Podporou duševného zdravia má Slovensko šancu znížiť výskyt fyzických ochorení, počet odvrátiteľných úmrtí a tým šetriť výdavky na zdravotníctvo a invalidné dôchodky.
Útvar hodnoty za peniaze odporúča reformáciu systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti o duševné zdravie podľa odporúčaní zdravotníckych organizácií a praxe v západných krajinách. Inšpiráciu môže byť aj Česká republika.
Je potrebné zmodernizovať systém psychiatrickej a psychologickej starostlivosti a posilniť podporu duševného zdravia a prevenciu porúch. Výdavky by sa mali za ideálneho stavu zvýšiť o 170 – 230 miliónov eur ročne.
Programy pre skorú prevenciu porúch, podporu duševného zdravia a všeobecnú informovanosť patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia a zároveň majú vysokú návratnosť investícií.
Dôležité je investovať do prevencie. Opatrenia zameriavané na podporu duševného zdravia v ranom detstve sú najúčinnejšie. Prostredie má vtedy najväčší vplyv na rozvoj a dlhodobé udržanie duševného zdravia, hoci sa relatívne málo duševných porúch priamo prejaví. Obdobie do troch rokov je najdôležitejšie pre správny biologický, kognitívny a emočný vývoj dieťaťa, keďže sa dieťaťu najrýchlejšie vyvíja mozog. Vytvorenie sociálnych a emocionálnych zručností už v detstve zníži riziko vzniku duševných vád.
V súčasnosti nie je možné jednoznačne určiť, koľko programov podpory duševného zdravia a s akou sumou štát podporuje. Avšak pre správne nastavenie systému a monitorovanie výsledkov v duševnom zdraví je nevyhnutné podporovať výskum.
Všetky tieto kroky by mohli dopomôcť k lepšej informovanosti, prevencii, diagnostike a liečbe duševných ochorení, čo by malo priaznivý dopad nielen pre jednotlivcov, ale pre celú spoločnosť.